Definíciou obezity nie je nadmerná hmotnosť osoby, ale je definovaná ako nadmerné ukladanie zásob energie v podobe tuku, čo je spôsobené vyšším príjmom energie než jej výdajom. Príčiny tohto stavu sú rôzne, najčastejšie je to však väčší energetický príjem, dedičné ale aj psychické vplyvy, nedostatok pohybu a samozrejme k nim patrí aj spôsob výživy v detstve.
V súčasnej dobe sa obezita stáva závažným problémom najmä u detí. V roku 2000 bolo v Českej republike prevedené meranie na náhodne vybraných deťoch vo vekovej kategórii 7 až 11 rokov a výsledky ukázali cca. 6% obéznych dievčat aj chlapcov. Za obézne deti môžeme považovať tie ktoré vykazujú Body Mass Index s percentilom vyšším než 97 v českej detskej populácii. Detská obezita začína už v prvom roku života ako dôsledok prekrmovania, problémom však je že dve tretiny detí sa svojej obezity nezbavia ani v dospelosti.
96% prípadov detskej obezity je takzvaná exogénna detská obezita, ktorej hlavnými príčinami je zlá životospráva, nesprávne stravovacie návyky a nedostatok pohybu. Dedičná obezita klasifikovaná ako endogénna obezita je skôr výnimkou, pretože prípady tvoria len cca. 4% zo všetkých prípadov.
Nie je neobvyklé, že obézne dieťa je kvôli svojej fyzickej stránke vylúčené z kolektívu alebo šikanované, čo podmieňuje vznik depresií a pocitu, že ho nikto nemá rád. Preto sa pri liečbe odporúča aby sa angažovala celá rodina tým, že bude jesť rovnakú stravu ako konkrétne dieťa, pretože začiatok diéty kedy sa musíme vzdať napríklad sladkostí je ťažký aj pre dospelého nieto pre malé dieťa. Často krát sa však stáva, že rodičia nevidia problém so svojim dieťaťom alebo si odmietajú pripustiť, že trpí jednou z najrozšírenejších civilizačných chorôb. Mnoho krát sa stáva, že namiesto úpravy ich jedálnička na zdravší im aj naďalej pripravujú jedlá, ktoré majú vysoký obsah tukov a sacharidov. Asi najznámejším príkladom je postava z populárneho amerického seriálu South Park Eric Cartman, ktorý viditeľne trpí obezitou, ale jeho matka to argumentuje tým, že nie je tučný ale svalnatý. Aj napriek tomu, že to znie dosť absurdne, bohužiaľ sa s takýmito prípadmi stretávame aj v bežnom živote.
Jednou z prvých vecí ktorú musíme pri liečbe obezity urobiť je úprava jedálneho lístka. Prvým dôležitým bodom pitie dostatku tekutín. Odporúčaný objem prijatej tekutiny závisí od veku a hmotnosti dieťaťa, priemerné množstvo je však 2 litre na deň. Nápoje ktoré bude dieťa konzumovať by nemali byť príliš sladké, pretože obsahujú veľké množstvo sacharidov, ktoré predstavujú zbytočne vysoký energetický príjem. Odporúčané nápoje sú napríklad zelený čaj, neperlivá voda, riedené ovocné džúsy a šťavy.
Výskumy prevedené Slovenskou ligou za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení ukazujú, že deti na konci 70.rokov dvadsiateho storočia vypili 4-krát menej sladených nápojov ako mlieka, o približne tridsať rokov sa tento pomer vyrovnal a v dnešnej dobe deti konzumujú dva krát viac sladených nápojov ako mlieka, problémom totiž je, že za posledných 20 rokov v sladených nápojoch narástol obsah energie o približne 50kcal.
Pri tvorení správneho jedálneho lístka musíme dbať na pestrosť obsiahnutej stravy. Ďalšou dôležitou vecou je dodržiavanie pravidelného stravovacieho režimu, ktorý predstavuje asi 5 až 6 energetickž primeraných jedál, ktoré podávame s časovým odstupom 2 až 3 hodín, pretože pri hladovaní trvajúcom viac ako 4 hodiny začína spomaľovať metabolizmus čo vedie k šetreniu energie a dôsledkom je ukladanie tukov. Vhodným spôsobom ako dieťa naučiť zdravej a vyváženej strave je nechať ho aby vám pomohlo pripravovať jedlá, ktoré sa budú následne konzumovať. Neodporúča sa deťom úplne zakazovať sladkosti, pretože vo väčšine prípadov v neprítomnosti rodičov sa ich budú snažiť získať za každú cenu, vo všetkom treba postupovať primerane.
1.) Raňajky sú mnoho krát považované za najdôležitejšie jedlo dňa, pretože deti ktoré sa málo najedia ráno majú tendenciu dosýtiť sa vo večerných hodinách tesne pred spaním kedy už telo nestihne spracovať prijaté kalórie, a spomalený metabolizmus ich počas spánku ukladá vo forme tuku, v zdravých raňajkách by nemali chýbať cereálie (tie predstavujú zdroj vlákniny), mlieko (zdroj vápnika), ovocie a tekutiny.
2.) Desiata: vhodné sú napríklad celozrnné tyčinky, ovocie a zelenina ktoré môžu byť aj vo forme šalátu, častým problémom však je to, že rodičia nestíhajú pripraviť svojmu dieťaťu desiatu do školy a namiesto toho mu len dajú peniaze, čo pri deťoch ktoré nemajú zaužívané správne stravovacie návyky vedie k nákupu sladkostí v školských bufetoch alebo automatoch
3.) Obed: jeho nevyhnutnou súčasťou by mala byť ovocie alebo zelenina napríklad vo forme prílohy; vhodným hlavným jedlom sú napríklad ryby (najmä morské, pretože sú zdrojom nenasýtených mastných kyselín a jódu, ktorého nedostatok môže viesť k ochoreniam štítnej žľazy ako napríklad hypotyreóza čo je stav kedy štítna žľaza produkuje nedostatočné množstvo hormónov, čo ďalej vedie k narušeniu metabolických procesov odbúravania tukov a jedným z dôsledkov je zvýšenie telesnej hmotnosti až obezita); neodporúča sa konzumácia mäsa, ktoré má vysoký obsah tuku ako napríklad kačka alebo hus, oveľa vhodnejšie je kuracie mäso
4.) Olovrant: mal by byť prispôsobený aktivitám dieťaťa, pretože ak sa venuje športu spotrebuje viac energie, ktorú bude potrebné doplniť
5.) Večera: keďže pracujúci rodičia majú menej času na prípravu jedál, je potrebné aby sa dieťa vyhlo stravovaniu v rýchlych občerstveniach kde sú podávané jedlá s vysokým obsahom tuku ako napríklad hamburgery, hranolky, atď.
6.) Druhá večera: posledné jedlo by malo byť skonzumované asi tri hodiny pred spaním, jedlo by malo byť „ľahké“ aby neobsahovalo zbytočne veľa kalórií, ktoré už telo nestihne spracovať
Týždenný jedálny lístok:
1.) Pondelok
• Raňajky: jogurt s ovsenými vločkami
• Desiata: hruškovo-čerešňový šalát
• Obed: zeleninová polievka, bravčové mäso na prírodno s dusenou zeleninou
• Olovrant: jablkový mušt, s kukuričným chlebom
• Večera: grahamové pečivo s vajíčkom natvrdo
• 2. Večera: mandarínka
2.) Utorok
• Raňajky: musli s nízkotučným mliekom
• Desiata: banán
• Obed: cesnaková polievka, kuracie prsia s ryžou a zeleným šalátom
• Olovrant: kiwi
• Večera: kaiserka s kuracou šunkou a šalátovou uhorkou
• 2. Večera: paradajkový šalát s cibuľou a octovou zálievkou
3.) Streda
• Raňajky: rožok s maslom, Eidamom a paprikou, ovocný čaj
• Desiata: grapefruit
• Obed: gulášová polievka, rezance s makom
• Olovrant: slivky
• Večera: hrachová kaša
• 2. Večera: jablkovo-mrkvový šalát s trochou citrónovej šťavy
4.) Štvrtok
• Raňajky: mlieko s cornflakmi a troškou medu
• Desiata: jablko
• Obed: pečená šťuka s bylinkami, varené zemiaky
• Olovrant: cheesecake
• Večera: varený karfiol a zemiaky
• 2. Večera: bambusové výhonky
5.) Piatok
• Raňajky: chlieb s maslom a plátkom syra
• Desiata: broskyňa
• Obed: fazuľová polievka, špenátové rizoto s kuracím mäsom a cesnakom
• Olovrant: rebarborový koláč s drobenkou
• Večera: varená kukurica s trochou soli
• 2. Večera: 2 plátky ananásu
6.) Sobota
• Raňajky: ovsené vločky s mliekom a lieskovými orechami
• Desiata: mrkva
• Obed: paradajková polievka, cestoviny s kuracím mäsom a tzatziky
• Olovrant: nízkotučný tvaroh so sušenými hrozienkami a trochou škorice a vanilkového cukru
• Večera: párky s horčicou a chlebom
• 2. Večera: broskyňa
7.) Nedeľa
• Raňajky: pečivo z kukuričnej múky so syrokrémom
• Desiata: hruška
• Obed: hubová polievka, kuracie prsia so šalátom z paradajok, čiernych olív a mozzarelly
• Olovrant: pomaranč
• Večera: nasucho opražená hrianka s cesnakom
• 2. Večera: 2 plátky ananásu
V liečbe obezity má svoje neodškriepiteľné miesto pohybová aktivita, pretože je samozrejmé, že hodiny telesnej výchovy v škole sú na tento účel nedostačujúce, preto je dôležité dieťa podporiť ak prejaví záujem o nejakú pohybovú aktivitu či už je to ľudový tanec, gymnastika, futbal, skateboarding…
Cvičenie pre obézne deti je vhodné začať rozohriatím organizmu počas doby cca. 5 minút čo docielime aktivitami ako je napríklad poklus vpred a vzad, nízky a vysoký skipping, cval vpravo bok a vľavo bok a poklus pri ktorom predkopávame a zakopávame nohami.
Druhou časťou cvičenia by mal byť stretching, ale predtým než ho zahájime svaly musia byť dostatočne zahriate a prekrvené. Rozcvička sa zameriava najmä na dôkladné natiahnutie všetkých svalových skupín, musíme si však uvedomiť jednu dôležitú vec, dieťa nesmie pri tejto časti prekračovať vlastnú hranicu bolesti, ktorá vzniká pri naťahovaní svalov (t.j. pravidlo „natiahni sa pokiaľ sa dá“ – čo v praxi znamená nenúťme dieťa napríklad dotknúť sa dlaňou zeme v stoji spojnom pokiaľ sa mu to nedá.)
• Ako prvé začneme precvičovať svaly šije jednoduchým cvikom pri ktorom chytíme ruky vzadu za hlavou, ramená budeme tlačiť dolu a následne budeme priťahovať bradu k hrudníku.
• Ako ďalší sval precvičíme triceps opakovaním cviku pri ktorom pažu pokrčenú v lakti dáme za hlavu tak aby sa dlaň dotýkala lopatky, druhou rukou sa chytíme pokrčeného lakťa a zatlačíme ho smerom dolu. Vydržíme približne 10 sekúnd a zopakujeme 5 krát na každú ruku.
• Svaly spodnej časti trupu precvičíme nasledovne: pri miernom stoji rozkročnom spojíme vzpažené ruky nad hlavou a potom celý trup aj paže naťahujeme buď doprava alebo doľava 5-krát po dobu cca. 8 sekúnd.
• V stoji pokrčíme dolnú končatinu v kolene smerom dozadu, chvíľu sa budeme snažiť udržať rovnováhu a potom uchopíme nárd zdvihnutej nohy a pomaly pritiahneme pätu k zadku. V polohe vydržíme asi 15 sekúnd a cvik zopakujeme 4-krát na každú dolnú končatinu.
• Svaly zadnej skupiny stehien nazývaných aj hamstringy precvičíme tak, že sa postavíme do polohy v ktorej bude pravá noha asi 30cm pred ľavou. Pomaly sa predkloníme a budeme sa snažiť dotknúť sa dlaňou/prstami zeme, ak sa však dostatočne nezohneme stačí sa dotknúť lýtka alebo členka. Musíme však dbať na to aby obe dolné končatiny nemali pokrčené kolená.
V tretej časti cvičenia sa musíme zamerať na posilnenie veľkých svalových skupín zodpovedajúcich za správne držanie tela, keďže mnoho obéznych detí trpí nesprávnym držaním tela ba až skoliózou a takisto aj bolesťou kĺbov.
Efektívnym cvičením sa ukazuje cvičenie na fit loptách, pretože odľahčuje záťaž pôsobiacu na nosné kĺby ako napríklad kolenný a stehenný kĺb. Základný postoj na fit lopte je v sede pri ktorom sedíme na prednej časti lopty s nohami dostatočne ďaleko od seba aby bola zaistená stabilita. Uhol ktorý zviera telo a stehná nesmie byť menší než 90 stupňov. Telo aj hlavu držíme vzpriamene tak aby sme neboli v kŕči a ramená tlačíme mierne dozadu.
Vhodné posilňovacie cviky na fit lopte sú napríklad: striedavé dvíhanie kolien smerom k hrudníku; striedavé naťahovanie horných končatín vysoko nad hlavu; ľahnutie si na zem pri ktorom tlačíme do fit lopty členkami a snažíme sa zdvihnúť nohy nad zem tak aby lopta nevypadla; robenie klikov na rôznej úrovni obtiažnosti, pričom najľahšia je vtedy keď máme loptu umiestnenú tesne pod slabinami, ťažšia keď je lopta umiestnená pod stehnami a najťažšia keď je lopta pod holeňami.
Ďalšou z vhodných pohybových aktivít pre obézne dieťa je plávanie, pretože rovnako ako fit lopta odľahčuje nosné kĺby a umožňuje cvičenie proti odporu, ktorý vytvára samotná voda. Musíme však rešpektovať teplotu vody, pretože dlhší pobyt v studenej vode môže viesť k podchladeniu, pretože dieťa už nebude schopné zahriať sa pohybom, čo je samozrejme kontraproduktívne, pretože pri podchladení nedochádza k odbúravaniu tukových zásob ale k ich zvýšenej akumulácii.
Na záver však treba podotknúť, že príčinam exogénnej detskej obezity treba predchádzať už od útleho veku, tým že dieťa naučíme správnym stravovacím návykom a prebudíme v ňom záujem o pohybové aktivity. Dá sa povedať, že vo väčšine prípadov majú rodičia ďalší osud dieťaťa vo svojich rukách.
Zdroje:
Pastucha Dalibor a kolektiv – Pohyb v terapii a prevenci dětské obezity
http://www.vzp.cz
http://www.obezita.cz
http://www.zdravie.pravda.sk
Bačová Barbora