Detská obezita predstavuje jeden z najvážnejších problémov v oblasti zdravia 21. storočia. Tento globálny problém sa týka najmä rozvojových krajín, kde počet obéznych detí dosahuje alarmujúce čísla, nevynímajúc ani oblasti, kde až do posledných rokov vládol skôr trend detskej podvýživy ( aj teraz asi 20 až 25 percent detí v predškolskom veku v subsaharských oblastiach Afriky trpí podvýživou, avšak počet detí s nadváhou v týchto oblastiach sa za posledných dvadsať rokov viac ako zdvojnásobil). Podľa globálneho prieskumu uskutočneného organizáciou WHO (World Health Organisation), v roku 2010 prekročil počet obéznych detí mladších ako päť rokov 42 miliónovú hranicu, z čoho až 35 miliónov pozorovaných tvorili deti žijúce prevažne práve v rozvojových krajinách. Mnoho týchto krajín čelí vážnemu problému, ktorý sa nazýva ,,double burden,, čo môžeme voľne preložiť ako ,,dvojité bremeno,,. Znamená to, že na jednej strane ľudia tu žijúci trpia ťažkou podvýživou a nedostatkom potrebných živín v prijímanej strave a na strane druhej sa tu vyskytujú jedinci s nadváhou až obezitou (najmä v mestských osídleniach). Takisto je bežné, že tu nájdeme ľudí trpiacich podvýživou a obezitou žijúcich vedľa seba v tej istej komunite, či dokonca v jednej domácnosti. Tento problém je z časti zapríčinený aj neadekvátnou prenatálnou, kojeneckou a detskou výživou, čo má za následok väčšiu náchylnosť takto vyrastajúcich detí k obezite.
Základnou príčinou detskej obezity (resp. obezity všeobecne) je energetická nerovnováha medzi prijatými kalóriami a energiou vydanou. Táto charakteristika vzniku obezity je však veľmi všeobecná a nie vždy pravdivá ( niekedy môže byť detská obezita zapríčinená rôznymi ochoreniami, náhlymi hormonálnymi zmenami či inými faktormi ). U väčšiny populácie však úlohu pri vzniku obezity zohráva mnoho rozličných činiteľov. Podľa WHO nárast detskej obezity vychádza najmä zo zmien v spoločnosti. Sú to napríklad globálna zmena v stravovaní ( rapídny nárast obsahu tukov a cukrov v prijímanej potrave najmä z dôvodu častej návštevy fastfoodových a ready-to-go reštaurácií a postupného zániku prípravy pokrmov v domácich podmienkach, kráčajúci ruka v ruke s nedostatočným množstvom vitamínov, minerálov a ďalších mikronutrientov v týchto jedlách obsiahnutých ), taktiež celosvetový trend znižovania telesnej aktivity ( automatizácia, ktorá znižuje náš denný energetický výdaj pri vykonávaní už aj tak banálnych každodenných činností na minimum, ďalej zmena foriem voľno časovej rekreácie, čím sa rozumie veľká popularita spoločného rodinného sledovania televízie, hry najmä detí na počítači, resp. iná zväčša sedavá forma trávenia času, taktiež urbanizácia atď. ) či nedostatočné vzdelanie. Na rozdiel od väčšiny dospelých ľudí sa deti nedokážu resp. nemôžu sami rozhodovať vo výbere prostredia v ktorom žijú, či stravy, ktorú prijímajú. Taktiež aj schopnosť rozumieť dlhodobým následkom ich správania je obmedzená. Nakoľko je teda tento problém spoločenský a závažný, vyžaduje si plošné a komplexné riešenie so špeciálnym prístupom.
U detí, ktoré trpia nadváhou alebo sú obézne, je predpoklad, že budú obézne aj v dospelosti a hrozí tu zvýšené riziko vzniku závažných chorôb ako diabetes melitus II. typu, rakovina ( napr. pankreasu, pažeráka, žlčníka, hrubého čreva, konečníka a i.), neskoršie problémy s kosťami a kĺbmi alebo srdcovocievne ochorenia ( hypertenzia, vysoká hladina cholesterolu, ateroskleróza ) už v mladom veku, alebo psychické problémy ako strata sebaúcty, kontaktov s vrstovníkmi, samotárstvo a vznik rôznych komplexov, ktoré pretrvávajú až do dospelosti. Podľa výsledkov jednej štúdie sa dokázalo, že obézny adolescenti trpeli vážnymi psychickými problémami aj v neskoršom živote, ktoré ovplyvnili ich úspešné dokončenie štúdia, nájdenie si životného partnera, či úspech v zamestnaní. Navyše u obéznych ľudí hrozí zvýšené percento samovrážd resp. rozvoj vážnych psychiatrických chorôb. Všetky tieto zmienené následky neblaho ovplyvňujú nielen zdravie obéznych jedincov, ale takisto zaťažujú aj ekonomiky štátov, kedy štát musí vynaložiť nemalé finančné prostriedky na liečbu týchto ľudí a v neskoršom veku im vyplácať invalidné dôchodky, pretože obezita si skôr či neskôr vyberie svoju daň na ich zdraví a teda schopnosti pracovať. Prevencia hrá teda v prípade obezity a s ňou spojených chorôb významnú úlohu, a preto by sa jej mala venovať zvýšená pozornosť nielen zo strany rôznych zdravotníckych organizácií, ale aj zo strany štátov. Ak už v časnom veku dokážeme zahájiť úspešnú prevenciu obezity, máme možnosť ušetriť obrovské financie, ktoré sa tohočasu vynakladajú na jej liečbu.
Nakoľko je liečba obezity mimoriadne nákladná, považuje sa prevencia za najschodnejšiu cestu v boji proti globálnej epidémií detskej obezity. Je jasné, že pre každého jedinca, ktorý trpí nadváhou je veľmi ťažké schudnúť, a to v každom období života. S prevenciou treba začať u detí už vo veľmi skorom veku, ba dokonca ešte pred pôrodom, správnym stravovaním sa matky počas tehotenstva. Je preukázané, že váha ženy pred tehotenstvom hrá dôležitú úlohu v tejto problematike. BMI matky podľa štúdie z roku 2005 najviac ovplyvňuje vznik nadváhy u detí medzi tretím až šiestym rokom. Takisto diéta matky počas tehotenstva neblaho ovplyvňuje dieťa a jeho neskorší vývin a môže viesť k jeho obezite. Rôzne iné štúdie poukazujú na to, že jednou z možnosti prevencie obezity detí je aj ich kojenie. Účinky kojenia na vznik neskoršej obezity však ešte nie sú vedecky doložené. Napriek tomu už teraz je známe, že materské mlieko má jedinečné zloženie ( obsahuje všetky živiny, ktoré majú optimálnu koncentráciu a početnosť, ďalej hormóny, rastové a ochranné faktory ) a obratie dieťaťa o tieto látky môže mať vplyv na vznik obezity v neskoršom veku.
Ďalšie dôležité faktory pri predchádzaní detskej obezity sú určite aj zdravé návyky – primeraná fyzická aktivita, vyvážená strava, ďalej zdravé prostredie a taktiež vhodné podmienky, ktoré zaručujú normálny psychický vývoj dieťaťa. Významnú úlohu hrá takisto spoločnosť, rodina, komunita, škola, či sociálne podmienky, z ktorých dieťa pochádza.
Rodina, ako kľúčový faktor vzniku obezity detí, je aj miestom, kde je najvhodnejšie začať s prevenciou, pretože zdravé návyky začínajú práve doma. Ak chceme čo najlepšie uchrániť dieťa pred nadváhou či prípadnou obezitou respektíve zredukovať jeho hmotnosť, treba do tohto procesu ,,zatiahnuť,, celú rodinu. Výber zdravších jedál, redukcia príjmu sladených nápojov, pravidelnosť v požívaní pokrmov, redukcia porcií, domáce varenie a zvýšená fyzická aktivita prospeje všetkým jej členom bez ohľadu na váhu, a uľahčí redukciu hmotnosti dieťaťu. To sa potrebuje riadiť podľa určitých vzorov správania, ktoré mu vo veľkej miere poskytujú práve jeho rodičia. Ak vidí, že rodič konzumuje viac zeleniny a ovocia, trávi menej času pred televízorom či počítačom a je aktívny, je tu veľká pravdepodobnosť, že model tohto správania bude nasledovať aj samotné dieťa. Rodičia sú práve tí, ktorí najviac ovplyvňujú stravovacie a pohybové návyky svojich detí a vo väčšine prípadov nesú vinu za ich nadváhu. Stravovacie návyky si dieťa osvojuje hlavne okolo piateho až desiateho veku a práve skúsenosť z tohto obdobia považuje za prirodzenú. Preto je nutné dbať na zloženie stravy už v skorom veku detí. Keďže dieťa si nedokáže zostaviť jedálniček samo, je väčšinou na rodičoch, do akej miery kvalitné potraviny predkladajú dieťaťu, v akých intervaloch, a takisto aké asociácie vytvárajú u detí v súvislosti s rôznymi typmi jedla. Ešte stále totiž medzi rodičmi pretrváva trend, že na ukľudnenie respektíve odmenenie detí používajú sladkosti. Tieto spojitosti si deti odnášajú až do dospelosti a môžu tak negatívne ovplyvniť ich hmotnosť. Odporúča sa, aby rodičia používali ako spôsob odmeny ovocie, zeleninu alebo iné výživnejšie a zdravšie jedlá. Spoločné rodinné aktívne trávenie voľného času má takisto blahodárny vplyv nielen na váhu dieťaťa, ale aj jeho psychický rozvoj a prospieva samozrejme celej rodine. Dieťa si všetky tieto návyky odnáša do svojho budúceho života a môže tak pozitívne ovplyvniť aj kvalitu jeho budúcej rodiny.
Škola je takisto miestom, ktoré ovplyvňuje postoj detí k stravovaniu a pohybovej aktivite. V súčasnosti existuje mnoho projektov, ktoré vo vzdelávacích zariadeniach propagujú zdravý životný štýl, snažia sa zamedziť vzniku diskriminácie ako dôsledku obezity žiakov, zvyšujú informovanosť a povedomie o prevencii a možných následkoch obezity. Hodiny telocviku majú žiakov primäť aspoň k minimálnej fyzickej aktivite, v lepšom prípade vytvoriť kladný vzťah k športu, čo však nie vždy býva pravdou. Obézne deti resp. deti s nadváhou bývajú často na hodinách telesnej výchovy terčom posmechu ostatných žiakov a tým pádom je efekt úplne opačný. Často si vytvoria averziu k športu, ktorá pretrváva až do dospelosti a negatívne sa podpisuje na ich zdravotnom stave. U väčšiny detí tvorí podstatnú časť ich príjmu jedlo, ktoré konzumujú v škole. To by malo spĺňať určité kritéria. Malo by byť výživné, nie príliž kalorické a malo by obsahovať dostatok minerálov a vitamínov, ktoré najmä deti potrebujú pre svoj optimálny vývin. Opäť v praxi je toto nie vždy skutočnosťou. Je však určite oveľa viac prínosnejšie, ak rodič predplatí dieťaťu stravu v školskej jedálni, kde dostane ako tak vyváženú stravu, ako keď mu poskytuje peniaze na kupovanie si jedla v rôznych pofidérnych bufetoch a fastfood reštauráciách, kde kvalita potravín a spôsob ich prípravy dosahuje naozaj veľmi nízku úroveň. V niektorých školách v Nemecku sa rozhodli vziať boj s obezitou detí do vlastných rúk. Vznikajú tu rôzne projekty, pri ktorých napríklad kontrolujú obsah a zloženie desiat, ktoré si deti prinášajú z domu ( musia obsahovať ovocie, zeleninu, tmavé pečivo a nesladené nápoje ), alebo sa zakladajú iné, ako napríklad mliečne desiaty, kde sú deťom predkladané rôzne mliečne výrobky. Tieto projekty sú prospešné nielen pre samotné deti, ale aj pre ekonomiku štátov, pretože sa z veľkej časti podporuje domáca výroba a domáci podnikatelia.
Určiť, či má dieťa nadváhu respektíve v akom je štádiu nie je jednoduché. Deti sa vyvíjajú individuálne v rôznom čase. BMI ( Body Mass Index ) používa na určenie stupňa nadváhy / obezity výpočet, ktorý zahŕňa výšku a váhu jedinca. Aj keď je tento výpočet väčšinou dostačujúcim ukazovateľom, v niektorých situáciách môže byť zavádzajúci. Napríklad u adolescentov v puberte sa dá BMI len ťažko aplikovať, keďže telo počas tohto obdobia prekonáva zmeny rapídneho rastu a premeny rôznych partií ( napr. ukladanie tuku do pŕs a bokov u dievčat, nárast svalovej hmoty u chlapcov ).
Pri podozrení na obezitu by mal rodič konzultovať tieto domnienky s lekárom dieťaťa. U detí sa neodporúčajú chirurgické zásahy do organizmu v zmysle redukcie váhy a taktiež medikamenty nie sú práve šťastnou voľbou. Ak však dieťa ani po zmene životného štýlu nedosahuje zdravú váhu, alebo je jeho doktor presvedčený, že jeho psychické a fyzické zdravie je ohrozené práva kôli nadváhe, je nutné zvážiť program na redukciu váhy. Dieťa by vtedy malo byť monitorované nielen dietológom, ale aj psychológom a takisto kondičným trénerom.
Ak padne rozhodnutie začať s redukciou váhy dieťaťa , je nutné si hlavne uvedomiť, že pri deťoch nie je možné uplatniť také postupy chudnutia ako pri dospelých jedincoch. U detí je nutné na prvom mieste dbať hlavne na dostatočný prísun živín, vitamínov a minerálov. Nemôže sa zabúdať na to, že detské telíčko sa vyvíja a na tento vývin je potrebné zabezpečiť určité množstvo stavebných látok. Množstvo a zloženie potravy je veľmi odlišné v rôznom stupni vývinu dieťaťa a takisto sa líši v závislosti od pohlavia dieťaťa. Tak napríklad energetická náročnosť prijímanej stravy je u dievčat nižšia ako u chlapcov v tom istom veku. S rastúcim vekom sa takisto mení potreba veľkosti príjmu bielkovín, tukov a iných látok. U mladších jedincov je nutné dodávať viac bielkovín, pretože ich rast je omnoho väčší. Vo vyššom veku detí sa množstvo potrebných bielkovín znižuje, nakoľko sa aj rast pomaly zastavuje. ( Tabuľka č. 1 ) Potrebný príjem tukov sa takisto postupom času znižuje, až dosiahne hranicu obvyklú pre dospelého človeka. Pri výstavbe detského jedálnička by sa ďalej mal vziať do úvahy aj jeho stupeň fyzickej aktivity. Aktívnym deťom, ktoré pravidelne navštevujú rôzne športové krúžky, alebo sú aktívne pri prácach v domácnosti, je treba prostredníctvom stravy dodávať viac živín, než deťom, ktorým chýba vzťah k športu, či pohybu všeobecne. ( Je napríklad zaujímavé, že v minulosti sme väčšie množstvo obéznych detí mohli nájsť v mestách ako na dedinách. Dnes je trend práve opačný. Je to spôsobené najmä zmenou životného štýlu v mestách, kde sa zvýšila úroveň pohybovej kultúry a zaznamenal sa nárast rôznych možností športového vyžitia sa a v obciach, kde už pomaly zaniká tradícia obrábania pôdy a manuálnej práce, no energeticky výdatné jedlá, ktoré poskytovali dostatok energie na tieto činnosti sa udržali aj naďalej a predstavuje závažnú hrozbu v kvalite života jedincov.) Ak však rodič premýšľa nad redukčnou diétou svojho dieťaťa, určite nie je vhodné len tak bez rozmyslu znížiť príjem jeho potravy a vhodné je sa na začiatok poradiť s lekárom alebo dietológom.
( Tabuľka č. 1 )
| Vek | energetický príjem | množstvo bielkovín | |
| Chlapci | 11 – 14 rokov | 231 kJ / 55 kcal / kg / deň | 1 g B / kg / deň |
| Chlapci | 15 – 18 rokov | 189 kJ / 45 kcal / kg / deň | 0,85 g B / kg / deň |
| Dievčatá | 11 – 14 rokov | 197 kJ / 47 kcal / kg / deň | 1 g B / kg / deň |
| Dievčatá | 15 – 18 rokov | 168 kJ / 40 kcal / kg / deň | 0,84 g B / kg / deň |
14 dňový stravovací redukčný plán
Pri redukčnej diéte sa snažíme obmedziť čo najviac prímaných tukov a sacharidov. Volíme potraviny, ktoré obsahujú veľké množstvo vlákniny . Prioritne je to zelenina, ovocie, celozrnné výrobky. Jedlo by malo byť rozdelené na viac porcií počas dňa ( odporúčaný počet je 5 porcí ). Pitný režim hrá taktiež dôležitú úlohu pri chudnutí a denne by malo byť prijatých v priemere dva a pol litra nesladených nápojov. Musíme si uvedomiť, že cieľom redukčnej diéty nie je primárne zdravá a vyvážená strava, ale pokiaľmožno čo najväčšia redukcia váhy v krátkom čase, po ktorej môže nasledovať korektné upravenie jedálnička.
1 Pondelok
raňajky : Ovocný šalát s vlašskými orechmi a medom
desiata : Jablko
obed : Lososový steak so zeleninovou oblohou
olovrant : Šopský šalát
večera : Tvarohová nátierka s grahamovým pečivom
2 Utorok
raňajky : Nízkotučné mlieko s nesladeným müsli
desiata : Banán
obed : Kuracie mäso so zeleninovou oblohou
olovrant : Ovocná presnidávka
večera : Celozrnné pesto s rajčinovou šťavou
3 Streda
raňajky : Ovocný koktejl
desiata : Biely jogurt s orechami
obed : Fazuľa na mexický spôsob
olovrant : Celozrnné pečivo so syrom
večera : Zeleninový šalát
4 Štvrtok
raňajky : Vajíčka na mäkko so zeleninou
desiata : Kefír
obed : Pečené zemiaky s dusenou brokolicou
olovrant : Knäckebrot s lučinou
večera : Cottage syr s mrkvou
5 Piatok
raňajky : Biely jogurt s orechami
desiata : Pomaranč
obed : Natural ryža s uhorkovým šalátom
olovrant : Tvaroch s jahodami
večera : Paradajkový džús
6 Piatok
raňajky : Celozrnný toast s kuracou šunkou
desiata : Ovocná presnidávka
obed : Kuracie rizoto
olovrant : Jablko
večera : Kvasnicová nátierka s grahamovým pečivom
6 Sobota
raňajky : Knäckebrot s Dia marmeládou
desiata : Hruška
obed : Tofu so zeleninou na pare
olovrant : Celozrnný toast s lučinou
večera : Zeleninový šalát so syrom
7 Nedeľa
raňajky : Ovsenné vločky s medom a orechami
desiata : Jablko
obed : Varené zemiaky s kuracím rezňom na prírodno
olovrant : Jogurt s šalátovou uhorkou
večera : Podmáslie
8 Pondelok
raňajky : Ovocný džús
desiata : Mandarinka
obed : Opečená tekvica s petržlenovou vňaťou
olovrant : Rajčinovo – šalátový šalát
večera : Varená brokolica zapečená so syrom
9 Utorok
raňajky : Vajíčka namäkko so zeleninou a grahamovým rožkom
desiata : Ananás
obed : Fazuľové struky na pare s duseným zajacom
olovrant : Podmaslie
večera : Dusená koreňová zelenina s kúskom celozrnného pečiva
10 Streda
raňajky : Celozrnné pečivo s lučinou
desiata : Tvarohový krém s ovocím
obed : Opekané zemiaky s dusenou zeleninou na pare
olovrant : Jablko
večera : Zeleninová šťava s ľanovými semenami
11 Štvrtok
raňajky : Ovocný šalát
desiata : Mrkvová šťava
obed : Varená kukurica
olovrant : Grécky šalát z nízkotučného jogurtu
večera : Celozrnný toast so zeleninou
12 Piatok
raňajky : Grahamový rožok s vajíčkovou nátierka
desiata : Banán
obed : Hovädzí steak s hlávkovým šalátom
olovrant : Celozrnný toast s cottage syrom
večera : Zeleninový šalát s tofu syrom
13 Sobota
raňajky : Mlieko s ovsenými vločkami a sezamovými semienkami
desiata : Melón
obed : Zemiaková kaša s duseným zajačím mäsom
olovrant : Šalát z mrkvy a jabĺk
večera : Miešaný šalát z redkvičky a karotky s kúskami syra
14 Nedela
raňajky : Mliečna ryža s jahodami
desiata : Pomaranč
obed : Zapekaná brokolica so syrom
olovrant : Kiwi
večera : Celozrnné cestoviny s kvapkou olivového oleja a sušenými paradajkami
Zoznam použitej literatúry :
www.cdc.gov/healthyyouth/obesity/,
children.webmd.com/guide/obesity-children,
www.heart.org/…/Obesity/Childhood-Obesity_UCM,
www.who.int/dietphysicalactivity/childhood,
www.nadvaha.cz
Červeňáková Eva