Nadváha a obezita nie sú len estetickým problémom. Predstavujú závažný handicap, ktorý sa výrazne odzrkadľuje v kvalite zdravia. Obezita nie je iba zvýšenie objemu tuku v tele, je to chronické ochorenie prinášajúce množstvo iných porúch a komplikácií. Obezita je významný rizikový faktor, ktorý sa podieľa na vzniku a rozvoji vážnych somatických ale aj psychických ochorení.

Výskyt obezity

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie celosvetovo trpí nadváhou 700 miliónov ľudí a ďalších 300 miliónov je obéznych (12). V Európe je obéznych 10 – 25 % populácie, 50 – 70 % populácie má nadváhu.

Príčiny vzniku obezity

Obezita vzniká ako interakcia genetických a vonkajších faktorov. Existujú obdobia, ktoré sú pre rozvoj obezity významné – tehotenstvo a obdobie po ňom, obdobie dospievania a menopauzy u žien, stresové faktory a obdobia, kedy sa znižuje pohybová aktivita – nástup do zamestnania, založenie rodiny, rodinné či pracovné problémy, ukončenie športovej činnosti, odchod do dôchodku a pod.

Primárna obezita sa vyskytuje najčastejšie. Na jej vzniku sa podieľa predovšetkým pozitívna energetická bilancia. Vyznačuje sa nerovnováhou v príjme potravy, keď je vyšší energetický príjem ako výdaj. Tento nepomer je výsledkom nesprávneho životného štýlu a súvisí aj s nedostatkom fyzickej aktivity.

Na vzniku sekundárnej obezity sa podieľajú ochorenia ako poruchy endokrinných žliaz, mozgové nádory, užívanie niektorých druhov liekov (antidepresíva, antihistaminiká, kortikoidy a ďalšie). Tento typ obezity je však zriedkavejší a vyliečenie základného ochorenia, alebo vysadenie liekov vedie k poklesu hmotnosti.

Zdravotné problémy spojené s obezitou

Obezita je významný rizikový faktor, ktorý sa podieľa na vzniku a rozvoji závažných somatických a psychických ochorení.

Metabolické ochorenia

Najčastejším  metabolickým ochorením, kde štartovacím faktorom je obezita, je Diabetes Mellitus II. Typu. V minulosti sa obezita uvádzala ako rizikový faktor, v súčasnosti je jasné, že obezita a DM II. typu spolu veľmi úzko súvisia. S nárastom BMI a zhoršenej citlivosti tkaniva k inzulínu (inzulinorezistencia) stúpa hladina inzulínu v krvi (inzulinémia).  Porušenie inzulínovej sekrécie vedie k poruche glukózovej tolerancie, stavu, ktorý predchádza DM II. typu. S DM II. typu sa paralelne vyskytuje obezita najčastejšie androidného typu.

Obezita významne prispieva k výskytu Metabolického syndrómu (syndróm X, Reavenov syndróm). Metabolický syndróm je v súčasnosti definovaný prítomnosťou abdominálnej obezity, inzulínovej rezistencie, dyslipidémie a hypertenziou. Z piatich kritérií  – 1. obvod pása nad 88 cm u žien, respektíve 102 cm u mužov; 2. krvný tlak nad 130/85 mmHg; 3. glykémia nalačno ≥ 6,1 mmol/l; 4. hladina triacylglycerolov v sére ≥ 1,7 mmol/l; 5. HDL cholesterol v sére nižší ako 1,3 mmol/l u žien a 1,0 mmol/l u mužov) by pacient mal mať aspoň tri. K týmto kritériám sa pripočítava aj zvýšená hladina malých denzných LDL častíc, ktoré ľahko podliehajú oxidácii a sú vysoko aterogénne. Väčšina kritérií je známa  ako rizikový faktor aterosklerózy a ischemickej choroby srdca.

Medzi ochorenia s častým nálezom u obéznych ľudí patrí aj hyperurikémia – zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi. Hyperurikémia nie je sama o sebe sprevádzaná žiadnymi komplikáciami, predstavuje však rizikový faktor pre vznik ischemickej choroby srdca. Zníženie telesnej nadváhy k normálu  vedie väčšinou k zníženiu urikémie.

Endokrinné ochorenia

Vysoké hladiny estrogénov – hyperestrogenismu –  sa všeobecne považujú za faktor zvyšujúci možnosť výskytu karcinómu prsníka, aj keď sa toto tvrdenie vo veľkých štatistikách spochybňuje. Do skupiny žien ohrozených vysokými hladinami estrogénov patria predovšetkým obézne ženy, pretože okrem základného štandardného množstva estrogénu tvoreného vo vaječníkoch, sa v nemalom množstve tvorí aj hormón v tukovom tkanive. Dochádza tak k nerovnováhe medzi estrogénmi a gestagénmi, ktoré majú ochrannú funkciu, a k prejavom nežiaducich účinkov nadbytočných estrogénov.

S obezitou je spájaný aj hyperandrogenismus a hirtsmus u žien. Vysoká hladina inzulínu v krvi (inzulinémia) ovplyvnená obezitou stimuluje tvorbu mužských pohlavných hormónov, ktorá sa prejavuje rastom ochlpenia na tvári žien už  niekoľko rokov pred rozvojom DM.

Hypogonadismus u mužov s ťažkou abdominálnou obezitou vedie k poruchám potencie.

Hladina kortizolu koreluje s telesnou hmotnosťou. Zvýšená hladina kortizolu -hyperkortizolismus – vedie k zhoršeniu citlivosti tkaniva k inzulínu, u mužov k zníženiu hladiny androgenov, u žien k poruchám menštruačného cyklu a plodnosti.

Kardiovaskulárne ochorenia

              Ischemická choroba srdca je akútna alebo chronická porucha funkcie srdca, ktorá vznikla na podklade zníženia alebo úplného zastavenia dodávky kyslíka a živín do srdcového svalu. Najčastejšou príčinou sú morfologické alebo funkčné zmeny na koronárnych artériách (koronárna choroba), vznikajúce zvyčajne výrazným znížením alebo zastavením prietoku krvi pri rozvinutom aterosklerotickom procese, menej často na základe cievnych spazmov, koronárnej tromboembólie alebo po znížení perfúzneho tlaku pri funkčných poruchách srdca alebo pri šoku.

Hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj aterosklerózy je obezita. Ateroskleróza to dlhodobý degeneratívny proces, pri ktorom dochádza k ukladaniu aterogénnych látok, predovšetkým lipidov – tukov – na stenách tepny.

Na vzniku a rozvoji tohto ochorenia sa podieľa niekoľko faktorov, ktoré vo väčšine úzko súvisia so zlým životným štýlom a zlozvykmi dnešnej doby. V prvom rade je to nadbytok aterogénnych látok v krvi. Sú to predovšetkým lipidy – cholesterol, fosfolipidy, triglyceridy. Nadbytok týchto látok je spôsobený poruchou ich metabolizmu v organizme alebo v ich nadmernom príjme potravou. Druhým činiteľom tejto choroby je porucha endotelu – výstelky vo vnútri tepny. Táto porucha môže spôsobiť lokálnu tvorbu krvných zrazenín, ktoré zúžia čí úplne upchajú tepnu. Poslednou príčinou vzniku aterosklerózy je rad činiteľov ako vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie, genetické faktory, stres, hyperlipoproteinémia, DM a podobné poruchy metabolizmu cukrov.

Rovnakým mechanizmom dochádza aj k poškodzovaniu mozgových ciev, čo môže viesť k tranzitornému ischemickému záchvatu (TIA). TIA je náhla krátkodobá funkčná porucha mozgu, spôsobená zabránením prísunu krvi do niektorej jeho časti. Pokiaľ príznaky trvajú dlhšia ako 24 hodín, je záchvat klasifikovaný ako cievna mozgová príhoda.

U obéznych osôb je tri krát vyššie riziko hypertenzie, predovšetkým esenciálnej, ako u osôb s normálnou váhou. Priamy vzťah medzi výškou tlaku krvi a hmotnosťou vysvetľuje, že obézne osoby, ktoré príjmu potravou viac KJ, príjmu aj viac soli.

Následky chronicky zvýšeného krvného tlaku na srdce sú hypertrofia svaloviny srdca, jej neskoršia dilatácia a chronické kongestívne zlyhanie srdca. Hypertenzia je teda významným faktorom vo vývoji koronárnej choroby srdca. Hypertrofia ľavej komory srdca je jednoznačne spojená s horšou prognózou pacientov s vysokým tlakom krvi a predstavuje celkom nezávislý prognostický rizikový faktor pre kardiovaskulárne závažné príhody, kardiovaskulárnu mortalitu i celkovú mortalitu na všetky príčiny.

Respiračné ochorenia

U ľudí trpiacich obezitou dochádza k poklesu respiračného rezervného objemu pľúc a poklesu ich funkčnej reziduálnej kapacity.

Častou komplikáciu obezity je hypoxémia ako dôsledok nerovnováhy medzi ventiláciou a cirkuláciou krvi pľúcnym riečiskom – perfúziou pľúc. Hypoxémia je mimoriadne nízka hladina kyslíka v arteriálnej krvi a môže spôsobiť tkanivovú hypoxiu, keď krv nezásobuje telo dostatkom kyslíka.

Obezita je významným rizikovým faktorom apnoe, ochorenia prejavujúceho sa poruchou dýchania so zástavou dychu. Je sprevádzané chrápaním a zníženou zásobou tela kyslíkom počas spánku. Najčastejšie – obštrukčné apnoe je zapríčinené fyzikálnymi faktormi spôsobujúcimi časté prerušovanie spánku a tým výrazne klesajúcu kvalitu regenerácie. Medzi fyzikálne faktory zaraďujeme najmä zapadajúce mäkké podnebie, hypertrofické (zväčšené) časti ústnej dutiny a nosohltana, zhoršenú priechodnosť nosa, gravitačný vplyv či obezitu.

Syndrómom spánkového apnoe trpia 4 percentá populácie. Táto fáza predstavuje zástavy dýchania, prerušovanie spánku, budenie sa. Najťažšou fázou ochorenia je Pickwickov syndróm, ktorým trpí približne jedno percento populácie a jeho prejavmi sú ospalosť a modranie. Tieto poruchy môžu v závažných prípadoch viesť od vysokého tlaku cez srdcovú arytmiu až k infarktu a následnej smrti počas noci.

Obezita spôsobuje a prehlbuje spánkové poruchy dýchania, ktorých následkom je nekvalitný spánok a dôsledkom nekvalitného spánku sú poruchy regenerácie buniek, metabolizmu či srdcovo-cievne poruchy, ktoré opätovne vedú k obezite. Preto spánkové poruchy dýchania veľmi úzko súvisia s nadmernou telesnou hmotnosťou a pri liečení sa treba snažiť odstrániť nielen problém s dýchaním a kvalitou spánku, ale súčasne aj problém s nadbytočnou telesnou hmotou.

Gastrointestinálne ochorenia

U obéznych ľudí sa v súvislosti s vysokým vnútro brušným tlakom na bránicu vyskytuje gastroezofageálny reflux – spätný návrat žalúdočného obsahu do ezofágu v dôsledku zlyhania
uzatváracieho mechanizmu dolného ezofagálneho zvierača a hiátová hermia. Obezita zvyšuje výskyt cholelithizázy, cholecystídy, pankreatitidy.

Nealkoholová tuková choroba pečene predstavuje široké spektrum stavov, ktoré sa postupne vyvíjajú od jednoduchej steatózy pečene – nahromadenia tuku v hepatocytoch cez nealkoholovú  steatohepatitidu až do štádia cirhózy pečene s jej komplikáciami a zlyhaním. Veľmi spoľahlivým predikátom pečeňovej steatózy je obvod pása človeka. Toto ochorenie sa vyskytuje u 75% ľudí s hmotnosťou viac ako 10 % nad ideálnu hmotnosť  a u 100% ľudí s morbídnou obezitou vrátane detí.

Gynekologické ochorenia

Obezita vo fertilnom veku častejšie vedie k vynechávaniu menštruácie a k poruchám plodnosti – k sterilite a infertilite. Spôsobuje to najmä vysoká hladina inzulínu a tiež látky vylučované tukovým tkanivom. Obézne ženy majú aj horšie výsledky pri umelom oplodnení.

Obezita je vážnym rizikom nielen pre tehotnú matku, ale aj pre plod. Výrazne zvyšuje riziko komplikácií pri pôrode. V prvom rade nadmerné množstvo tuku sťažuje presnú diagnostiku a vyšetrenie tehotnej ženy. V dôsledku prirodzených metabolických zmien môže prísť ku komplikáciám v podobe rozvinutia glukózovej intolerancie, ku gestačnému diabetes mellitus, k hypertenzii a k preeklampsii, čo je hypertenzia podmienená tehotenstvom. Zdravie matky má vplyv aj na zdravie plodu a napríklad tehotenská cukrovka môže v dôsledku zvýšenej hladiny krvného cukru poškodiť plod v tele matky. Niektoré štúdie uvádzajú pri obezite zvýšené riziko vrodených vývojových chýb plodu. Tehotenstvo  obéznych matiek je až tri krát častejšie ukončené cisárskym rezom a štatistiky udávajú aj dva krát  častejší predčasný pôrod.

U obéznych žien sa častejšie vyskytujú gynekologické zápaly a mykózy.  Je rizikovým faktorom tzv. syndrómu polycystických ovárií, ktorý  sa prejavuje nadmerným ochlpením, priberaním tuku v oblasti brucha a je aj príčinou neplodnosti. Nadváha prispieva aj k zhoršovaniu ťažkostí s únikom moču.

Problémovejšie býva nielen vyšetrenie pacientky, ale aj akýkoľvek operačný zásah v oblasti malej panvy.

V období prechodu dochádza takmer u polovice žien k zvýšeniu telesnej hmotnosti. Kvôli estrogénom, ktoré majú vplyv na rozloženie tukov, sa v menopauze v organizme výrazne zvyšuje abdominálne ukladanie tukov. Nedostatok estrogénov spôsobuje poruchy tukového metabolizmu, zvyšovanie krvného tlaku a poruchy metabolizmu cukrov. Týmto sa výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Onkologické ochorenia

               Kolorektálny karcinóm (KRK) je tretím najčastejším druhom rakoviny v celosvetovom meradle. Výskyt KRK stúpa s úrovňou industrializácie a je vyšší v ekonomicky vyspelých krajinách. Vznik KRK do značnej miery závisí od faktorov životného štýlu, predovšetkým od stravy, výživy a fyzickej aktivity. Nadmerné zásoby celkového telesného tuku a abdominálneho tuku vedú k obezite, resp. k viscerálnej obezite, ktorá sa často asociuje s inzulínovou rezistenciou a s metabolickým syndrómom. V posledných rokoch sa nahromadilo dostatok vedeckých presvedčivých dôkazov o tom, že obezita aj abdominálna obezita sú rizikovým faktorom KRK, ako aj ďalších 6 druhov rakoviny (pažerák, pankreas, žlčník, obličky, prsník u žien po menopauze, endometrium).

Ochorenia pohybového aparátu

Typickým sprievodcom obezity sú problémy a ochorenia pohybového aparátu. Obézni ľudia sú limitovaní v pohybe a to podporuje vznik ďalších komplikácií obezity. Obézny človek zaťažuje svoj pohybový aparát viac ako človek s normálnou hmotnosťou, čo zhoršuje osteoartrózu – degeneratívne ochorenia kĺbov a chrbtice a prináša častejšie úrazy veľkých kĺbov.

Kožné ochorenia

Obézny ľudia trpia častejšie ako bežná populácia ekzémami a mykózami, predovšetkým na miestach, kde dochádza k hromadeniu vlhkosti a tvorbe zaparenín. Obezita je spojená aj s kozmetickými problémami, predovšetkým celulitídou a striami.

Psychosociálne komplikácie

Častým spojencom obezity sú psychosociálne problémy, a to u detí ako aj u dospelých.  Deti trpiace obezitou majú horší prospech v škole, často sa im ostatní posmievajú, čo vedie k strate sebadôvery, osamelosti, zvýšenej nervozite potenciálne k aj k rozvoju neurologických problémov v dospelosti.

Obezita negatívne ovplyvňuje sebavedomie človeka, zvyšuje výskyt depresií, zvyšuje neistotu v sociálnych situáciách, vedúcu niekedy až k sociálnej fóbii – strach z odmietania a negatívneho vnímania vlastnej osoby inými, strach prejaviť sa pred druhými, vyhýbanie sa kontaktu s inými. U obéznych často prichádza k sociálnej izolácii a k zhoršeniu spoločenského postavenia. Tieto problémy postihujú častejšie ženy ako mužov a nesúvisia priamo s obezitou ako takou, ale s negatívnym vnímaním obezity v spoločnosti a predovšetkým ženami.

Problémom blízkym obezite sú psychiatrické ochorenia. Ide predovšetkým o maniodepresívne psychózy a o úzkostné poruchy. Vzťah k psychiatrickým chorobám platí nie len pre obezitu, ale aj pre metabolický syndróm, ktorý s obezitou a nadváhou úzko súvisí.

Chirurgické a anesteziologické riziká

Obezita predstavuje nezanedbateľné riziko z pohľadu možných komplikácii pri výkone chirurgických výkonov a anestézie.

Záver

             Obezita je dlhodobý, literárne zdroje často používajú výraz „chronický“ problém. Pre úspešný boj s ňou potrebujú obézni ľudia veľa podpory, trpezlivosti a odbornú pomoc. Obezita je komplexný problém a preto potrebuje komplexný prístup k liečbe. K jej prekonaniu nestačia iba redukčné diéty, bandáže a cvičenie, nevyhnutnou je zmena myslenia a prístupu k vlastnému telu. 

Drabiščáková Paula